Onedlho si pripomenieme 47. výročie od vzniku pamätnej Račianskej izby. Miestny odbor Matice Slovenskej ju zriadil 13. apríla 1975 v tradičnom historickom dome na Alstrovej ulici. č. 86.
V súčasnosti pôsobí v terajšom dome Miestneho úradu, ktorý stojí na najstaršej račianskej ulici neďaleko námestia Andreja Hlinku, na Alstrovej ulici č. 249.
Návštevníci v nej nájdu zbierku artefaktov ktorá im pripomenie miestnu históriu a štýl života predchádzajúcich generácií. Svoj obraz do muzeálnej zbierky daroval aj známy Račiansky umelec Vojtech Polakovič.
Račianska izba bola postupne dopĺňaná získanými exponátmi a je usporiadaná tak, aby jedna jej časť dokumentovala tradíciu vinohradníctva a druhá časť etnografickú tradíciu Rače.
Po Račianskej izbe nás previedla Ing. Mária Voznická, EUR ING, predsedníčka miestneho odboru Matice Slovenskej v Rači, a tiež predsedníčka Krajskej rady Matice slovenskej, ktorá okrem prevádzkovania pamätnej izby organizuje niekoľko rokov aj literárnu súťaž Račiansky jahodový kvet, primárne určenú pre žiakov základných škôl, študentov stredných škôl ale aj pre dospelých autorov.
Račianska izba je oficiálne vedená, ako múzeum, v sieti múzeí je zapísaná už od roku 2001.
Pani Voznická zažila po revolúcii všetkých starostov, nemajú na ňu ale žiaden vplyv a nepokúšali sa zneužiť Račiansku izbu a Maticu Slovenskú v Rači na svoje politické ciele „Málo kto z nich ale mal na pamäti zachovanie tradícií a kultúrneho dedičstva,“ posťažovala si pre Račiansky Večerník Mária Voznická.
V Račianskej izbe je vystavených množstvo artefaktov, a návštevník až postupnou prehliadkou pri opakovanom pohľade nachádza všetky zaujímavosti histórie.
Jedným z najstarších artefaktov je ornát, liturgické rúcho používané počas rímskokatolíckej omše, ktoré v roku 1767 darovala cisárovná Mária Terézia, ako poďakovanie, keď spoznala blahodarné účinky antioxidantov z preslávenej Račianskej frankovky.
„Mária Terézia v tom roku 1767 mala 50 rokov, akurát jej zomrel manžel a bola chorá, či to bola depresia, alebo to boli nejaké iné ochorenia, nevieme. Pri príležitosti jej narodenín bola za ňou delegácia z Rače s pánom farárom Pavlom Radocánim, a priniesli jej súdok Račianskej frankovky, ktorá ju vyliečila z depresie, a Mária Terézia označila donačnou listinou Račiansku frankovku za víno súce na cisársky stôl a miestnemu kňazovi darovala i ornát,“ priblížila pre Račiansky Večerník miestnu históriu Mária Voznická.
Zadná časť ornátu je bohato vyšívaná a krásne zlatou niťou nazdobená, pretože pred druhým vatikánskym koncilom kňaz ordinoval chrbtom k veriacim, takže zadnú časť rúcha opisujú návštevníci múzea ako subjektívne krajšiu.
Ďalším spomedzi najstarších vystavených artefaktov v Račianskej izbe je Račianska kronika z roku 1772 písaná staroslovienčinou, nie latinčinou, alebo maďarčinou.
Okrem ornátu, či kroniky návštevníci v rámci expozície môžu objaviť historické artefakty, ako sú obrazy z 19. storočia, mažiar, váhu, šijací stroj, spevníky, knižky, dobové oblečenie, slávnostné, sviatočné, pracovné a smútočné kroje, či drevený oltár z roku 1928.
Račianska izba je pre verejnosť otvorená len počas slávností, Račianskych hodov, či Račianskeho vinobrania, alebo po predchádzajúcej dohode (na tel. č. 0905 531 518, p. Voznická), pre jednotlivcov, alebo kolektívy, školy, v rámci regionálnej výchovy, vlastivedy, a geografie, robia tu výklady z histórie pre žiakov a študentov.
Fotoreportáž z Račianskej izby (autor foto: Marián Luha, Račiansky Večerník):
