Na februárovom zasadnutí miestneho zastupiteľstva poslanec Tomáš Korček spoločne s vicestarostom Branislavom Filipovičom, a poslancami Petrom Vaškovičom a Petrom Weissom iniciovali zápis týchto objektov do zoznamu novomestských pamätihodností.
Vila patrí k jedinečným stavbám z obdobia II. svetovej vojny. V rámci majera Jurajov dvor v roku 1942 bola vybudovaná luxusne zariadená rezidencia pre nemecké vedenie závodu Dynamit-Nobel Bratislava, podľa projektu architekta Juliusa Ernsta Sporzona.
Vilu krátky čas obývali riaditeľ závodu Oskar Schmidt aj neslávne známy riaditeľ koncernu IG-Farben Heinrich Gattineau, spolu so svojimi rodinami. Továreň Dynamit-Nobel vlastnila majer s názvom Jurajov dvor od roku 1917.
Až do päťdesiatych rokov minulého storočia ho využívala ako zdroj surovín pre svoju závodnú kuchyňu. Pestovali tu zeleninu a ovocie, chovali sliepky, dobytok, ošípané aj kone. Súčasťou majera boli desiatky hospodárskych budov, niekoľko rodinných domov a chájd, v ktorých žilo vyše 30 rodín.
Z celého majera sa dodnes zachovalo iba zopár posledných objektov. Na území niekdajšieho hospodárskeho dvora je v súčasnosti autobusové depo dopravného podniku.
Vojenské bunkre z I. svetovej vojny neležia iba v lesoch okolo Bratislavy. V Novom Meste máme jeden priamo na Račianskej ulici: pri Lidli – na pozemku, ktorý patrí k obytnému projektu „Guthaus“. Dlhé roky bol pokrytý zeminou a zahádzaný odpadkami. V súčasnosti sa však pracuje na jeho záchrane – bunker bude súčasťou verejných priestorov v rámci Guthausu.
V minulom roku sa Tomášovi Korčekovi spolu s Liborom Gašpierikom a Branislavom Filipovičom podarilo zaradiť do zoznamu pamätihodností Nového Mesta dva objekty: niekdajšiu čerpaciu stanicu bratov Zikmundovcov na Račianskej ulici, ako aj a bývalú výpravnú budovu železničnej stanice Bratislava – Filiálka.
„Objekt bývalej čerpacej stanice z roku 1940 (niektoré pramene uvádzajú rok výstavby 1930) bol najstaršou zachovanou budovou čerpacej stanice pohonných hmôt na Slovensku. Nachádzal sa v areáli zberne druhotných surovín Kovošrot Palkov na Račianskej ulici. Vlastník pozemku nám prisľúbil, že objekt bývalej čerpacej stanice, ktorý medzičasom odstránil a uskladnil, včlení do pripravovaného polyfunkčného projektu ako nabíjaciu stanicu pre elektromobily,“ doplnil Tomáš Korček.
V druhej polovici štyridsiatich rokov vybudovali oproti Výskumnému ústavu zváračskému prvú prestrešenú čerpaciu stanicu. „Rok 1948 priniesol do Československa socialistické zriadenie a pre mnohých vtedajších podnikateľov to bol koniec ich súkromných aktivít. Znárodnená bola celá sieť čerpacích staníc a skladov Bratov Zikmundovcov. Čerpacie stanice boli na Slovensku premenované na Benzinol a v Česku na Benzina. Čerpačka však plnila svoju pôvodnú funkciu až do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Následne sa stala súčasťou kovošrotu, ktorý po roku 1989 zmenil viacerých majiteľov. Budova bola rôzne prestavaná, pre benzínku typický pol eliptický presklený výklad sa zmenil na hranatý a unikátne prestrešenie menilo farby. Nevábne betónové oplotenie čerpacej stanice sa začalo využívať ako miesto pre billboardy a na budovu čerpacej stanice sa postupne zabudlo,“ uvádza stránka Novomeštan.sk.
