4.9 C
Bratislava
pondelok, 5. decembra 2022

Európsky týždeň redukcie odpadu: Tvoríme takmer 500 kg odpadu na osobu. Až 41% ide na skládku

Najčítanejšie

Začína sa Európsky týždeň redukcie odpadu (19. – 27. november 2022). Vzhľadom k tomu, že rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom, v mnohých európskych krajinách prebiehajú kampane zamerané na osvetu obehového hospodárstva s cieľom jeho objem redukovať.

V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko komunálneho odpadu produkuje Slovensko v porovnaní s inými krajinami EÚ, kde tento odpad končí a ako sa zmenila situácia za posledných desať rokov. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.

V analýze sa dozviete: 
• Koľko komunálneho odpadu tvoria Slováci a kde tento odpad končí?
• Ako sa zmenila situácia za posledné roky a koľko odpadu vytvoríme v budúcnosti?
• Ako sme na tom v porovnaní s inými európskymi ekonomikami?
• Prečo sa popri recyklovaní čoraz viac hovorí aj o energetickom zhodnotení odpadu?

Tvoríme o polovicu viac odpadu ako pred 10 rokmi. Denne vyhodíme v priemere 1,4 kg na osobu

V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kg smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kg odpadu. Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie, len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o polovicu. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne…
V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie recyklovanie. Pre odpad, ktorý sa nedá recyklovať, existuje alternatíva v podobe energetického zhodnocovania (premeny odpadu na teplo a elektrinu v zariadeniach ZEVO). Ide o výrazne ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako je skládkovanie.
Zdroj: WOOD & Company

V recyklácii aj v premene odpadu na teplo a elektrinu za vyspelou Európou výrazne zaostávame

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú dlhodobo podľa dát Eurostatu Dáni, v prípade ktorých v roku 2020 tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 814 kg. Veľkými tvorcami smetí sú napríklad aj Luxemburčania a Belgičania s hodnotami 790 a 746 kg odpadu na hlavu. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kg na obyvateľa.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kg na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 346 a 383 kg. Slovensko tak bolo v roku 2020 v rámci EÚ (podľa dát Eurostatu) siedmou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kg). V tomto pomyselnom rebríčku však stúpame postupne nahor a za posledné desaťročie sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie KO. Dôvodom je rastúca spotreba, nakoľko z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako je samotná produkcia odpadu, je spôsob ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale i k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO.

Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami ako Rumunsko, Malta, Grécko či Cyprus patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.

Nakladanie s komunálnym odpadom v krajinách EÚ (zdroj: WOOD & Company)

Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch

Odhadujeme, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. V roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kg odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 mil. ton KO. Reformný balík, zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň sa predpokladá, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 mil. ton.

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide už o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne 5 takýchto zariadení.

Prečo sa čoraz viac kladie dôraz na energetické zhodnotenie odpadu?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Aj preto je vo vyspelých krajinách EÚ jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel OZE a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO.

Fakty: Odpad ako zdroj energie
• Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100 tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49 000 MWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu cca 16 tisíc slovenských domácností
• Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53 000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5 tisíc domácností
• Ak by sme dokázali presmerovať zo skládok 1 mil. ton nerecyklovateľného odpadu do zariadení ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam sys-témami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku
• Teplo z odpadu bolo počas uplnulých týždňov až 6-krát lacnejšie ako teplo z plynu
• Energetickým zhodnotením odpadu, ktoré je v hierarchii odpadového hospodárstva vyššie, odkláňame odpad od neekologického skládkovania
• Na Slovensku máme aktuálne 2 zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach), čo ale nepostačuje a odborníci vidia priestor pre vybudovanie minimálne 5 ďalších takýchto zariadení
Zdroj: WOOD & Company

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company

Redakcia
Redakcia Bratislavského večerníka predstavuje starosti a radosti v bratislavských mestských častiach. www.bratislavskyvecernik.sk

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne