Bývalá reportérka TV Bratislava Martina Fröhlich Činovská zverejnila nové informácie o zámene pozemkov medzi hlavným mestom a podnikateľom Gustávom Lacom. Tvrdí, že rozhodnutia magistrátu a mestského zastupiteľstva v rokoch 2024 a 2025 viedli k výraznému zhodnoteniu jeho pozemkov a poukazuje na otázniky pri hospodárnosti transakcie. Redakcii poskytla aj dokumenty, ktoré majú podľa nej ukazovať odlišný stav územia, než aký bol pôvodne prezentovaný.
Laca v roku 2023 požiadal o zámenu mestských pozemkov na Lovinského ulici s odôvodnením, že potrebuje zoceliť územie pri svojom dome, pristavať objekt a vytvoriť si záhradu. Zámenná operácia sa týkala viac ako 2 200 m². Podľa Činovskej je však dnešná situácia zásadne iná – pôvodný rodinný dom bol zbúraný, pozemok je podľa nej „čistý ako ľalia“ a z dostupných podkladov vyplýva, že územie je vhodné na ďalšiu výstavbu.
Ako kľúčovú zmenu vo vývoji prípadu označila aj fakt, že žiadosť o prekládku kanalizačného potrubia bola podaná nie na meno Gustáva Laca, ale už pod hlavičkou spoločnosti KORUNA Reality, pričom magistrát ju schválil bez pripomienok.
Viceprimátorka Lenka Antalová Plavuchová v minulosti uviedla, že územie obmedzuje ochranné pásmo kanalizácie a že regulácia neumožňuje bytovú výstavbu. Činovská tieto tvrdenia spochybňuje – podľa nej má ochranné pásmo len tri až päť metrov a regulatív v území umožňuje malopodlažnú bytovú zástavbu, nie iba prístavbu rodinného domu.
K transakcii sa kriticky vyjadril aj starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý bol v roku 2024 jediným poslancom hlasujúcim proti. Tvrdil, že mesto nepracovalo s reálnymi trhovými cenami, nezvažovalo alternatívy a vynaložené prostriedky by vedeli priamo priniesť vyššiu hodnotu. Napriek jeho výhradám zámenu podporilo 32 z 36 poslancov, traja sa zdržali.
Zámenná operácia priniesla mestu päť bytov v dome na Zvolenskej ulici
Činovská upozorňuje, že Laca ich kúpil len mesiac pred podaním žiadosti a podľa nej nezodpovedajú štandardu, ktorý by mesto pri priamom nákupe dosiahlo – viaceré sú pivničné a žiadny nie je bezbariérový. Tvrdí tiež, že mesto pracovalo so znaleckou hodnotou 488 eur/m², zatiaľ čo trhová cena pozemkov v tom čase bola 1211 eur/m². Oddelenie majetku zároveň nepredložilo porovnávaciu tabuľku, ktorá býva pri podobných operáciách štandardom.
Podľa Činovskej mohlo mesto za 1,7 milióna eur nakúpiť sedem až osem plnohodnotných bytov v rôznych mestských častiach.
K transakcii sa kriticky vyjadril na zastupiteľstve aj mestský poslanec Martin Winkler: „Raz zistíme znalecký posudok a ideme podľa neho, a oháňame sa znaleckým posudkom, a niekedy je súdnoznalecky posudok, napríklad ako pri Sade Janka Kráľa, 600 tisíc a mesto to kúpi za 1,4 milióna. A tam nás súdnoznalecký posudok nezaujíma, lebo to mesto jednoducho kúpiť chce. Takže bol by som rád keby sme boli v tomto ako mesto konzistentný, a bol by som rád keby mesto fungovalo viac ekonomicky, a v prípade takýchto kúp a predajov aby sme postupovali cez elektronické aukcie, v budúcnosti“.
Okrem prípadu Lovinského upozornila Martina Činovská aj na zmeny v územnom pláne v zóne Lido, ktoré podľa nej zhodnotili ďalšie pozemky v Lacovom vlastníctve o približne 60 percent. Tvrdí, že schválením zmien sa z parciel s nižšou hodnotou stali významné rozvojové plochy.
Činovská podala v tejto veci podnet na prokuratúru. Podľa jej vyjadrenia jej bolo oznámené, že prokuratúra skúma len zákonnosť postupu, nie hospodárnosť samotnej zámene. Tú by bolo možné posudzovať iba v rámci trestného konania so stanovením konkrétnej škody.
Stanovisko Gustáva Laca
Gustáv Laca zaslal Bratislavskému Večerníku nasledovné vyjadrenie: „Vzhľadom na neobjektívny a tendenčný prístup médií a politikov k mojej rodine a po dohode s právnym zástupcom, sa až do definitívneho skončenia preverovania transakcie vo Voderadoch zo strany pána ministra Druckera nebudem vyjadrovať k žiadnym mojim aktivitám. Po ukončení preverovania rád zodpoviem vaše otázky.“
Stanovisko Magistrátu hlavného mesta
Hovorca magistrátu Mgr. Peter Bubla pre Bratislavský Večerník vysvetlil, že mesto preverovalo využiteľnosť pozemku štúdiou mestského nájomného domu. Podľa výsledkov by však výstavba vyžadovala investične nákladnú podzemnú garáž a prekládku hlavného kanalizačného zberača na náklady mesta – a takýto projekt by nebolo možné financovať z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania.
Vo svojom vyjadrení uviedol: „Z tohto dôvodu sa tak tento pozemok stal pre projekt mestského nájomného bývania nepoužiteľný. Nehovorili sme však, že by bol nepoužiteľný pre bývanie ako také, keďže podľa územného plánu územie ráta s malopodlažnou bytovou zástavbou.“
Magistrát zároveň tvrdí, že postupoval v súlade so znaleckým posudkom, ktorý stanovil hodnotu pozemkov na 489 eur/m², pričom celková hodnota bola premietnutá do nadobudnutia piatich bytov na Zvolenskej ulici.
V súvislosti so zónou Lido hovorca magistrátu dodal: „Ak vzrástli v území ceny pozemkov, v rovnakej miere ako vzrástli v prípade súkromných vlastníkov, vzrástli aj v prípade pozemkov mesta. Výkup, resp. vyvlastnenie zostávajúcich pozemkov súkromných vlastníkov v území, pôjde na náklady developerov Nového Lida a mesto teda o žiadnu hodnotu nepríde.“
Otvorené otázky zostávajú
Nové dokumenty aj zverejnené stanoviská ukazujú, že hodnotenie prípadu Lovinského sa pohybuje medzi rozdielnymi výkladmi, pričom niektoré dôležité rozhodnutia boli prijaté v období, keď neboli zohľadnené všetky technické a cenové súvislosti. Odpovedať na otázku, či boli mestské pozemky ocenené primerane a či boli poslanci pri rozhodovaní dostatočne informovaní, bude možné až po ďalšom zverejnení podkladov alebo ukončení procesov na orgánoch verejnej moci.
Bratislavský Večerník bude tému sledovať aj naďalej.
Pozrite si archívnu reportáž TV Bratislava z marca 2024:
