Dlhoročná račianska poslankyňa Monika Luknárová, ktorá sa v nadchádzajúcich voľbách uchádza aj o mandát poslankyne Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy sa v rozhovore pre Bratislavský Večerník obzerá za uplynulými štyrmi rokmi, hodnotí fungovanie miestnej samosprávy a približuje svoje priority pred komunálnymi voľbami 24. októbra 2026. Hovorí o potrebe otvorenejšej komunikácie medzi vedením mestskej časti a poslancami, ochrane historického dedičstva, parkovacej politike aj o hraniciach ďalšej výstavby. Upozorňuje, že Rača by sa nemala stať iba miestom, kde ľudia prespávajú, ale mala by zostať živou komunitou s vlastnou identitou. Za dôležité považuje aj oživenie amfiteátra a tržnice, vytvorenie skutočného centra Rače a väčšie zapájanie obyvateľov do rozhodovania.
Keď sme sa rozprávali začiatkom roka 2022, povedali ste, že minulosť už nezmeníte, ale o budúcnosť sa pokúsite. Keď sa dnes obzriete za uplynulými štyrmi rokmi, čo sa podľa Vás v Rači podarilo zmeniť k lepšiemu a čo zostalo nevyriešené?
Určite sa podarilo niekoľko dôležitých vecí. Dnes už nemáme taký problém s umiestňovaním detí do materských škôl, pribudli nové kapacity a po rokoch sa podarilo obnoviť a otvoriť Základnú školu Plickova. To sú výsledky, ktoré treba oceniť.
Na druhej strane, úspešnosť samosprávy sa nedá merať iba počtom dokončených stavieb. Rovnako dôležité je, ako tieto zariadenia fungujú, ako samospráva komunikuje s obyvateľmi a ako reaguje na ich každodenné potreby. Mrzí ma, že sa nám zatiaľ nepodarilo dostatočne ovplyvniť spôsob, akým sa Rača rozrastá. Obávam sa, aby sa postupne nestávala iba obytnou časťou Bratislavy, kde ľudia predovšetkým prespávajú, ráno odchádzajú za prácou a večer sa vracajú. Chýba mi rozvoj miestnych pracovných príležitostí, služieb a komunitného života, ktorý by prirodzene udržiaval Raču živou aj počas dňa.
S tým súvisí aj otázka bezpečnosti. Podľa oficiálnej policajnej správy vzrástol v spoločnom služobnom obvode Rača – Vajnory počet evidovaných trestných činov v roku 2025 oproti roku 2024 o 19,45 %. Hoci z tohto údaja nemožno vyvodzovať priamu súvislosť s dochádzaním za prácou, myslím si, že bezpečnosť obyvateľov musí byť jednou z našich priorít.
Rozhovor z roku 2022 nájdete tu > Monika Luknárová: Rača, stále láska moja
V komunálnej politike pôsobíte dlhodobo a predtým ste 25 rokov pracovali priamo na miestnom úrade. Pomáha Vám táto skúsenosť pri práci poslankyne, alebo sa fungovanie samosprávy odvtedy natoľko zmenilo, že už ide o úplne iný svet?
Áno, stále pomáha. Osobná skúsenosť z práce na miestnom úrade je na nezaplatenie. Človek pozná procesy, kompetencie, ale aj to, čo všetko sa skrýva za rozhodnutiami, ktoré navonok vyzerajú jednoducho. Samozrejme, zmenilo sa toho veľa, najmä legislatíva, technológie a možnosti komunikácie. Myslím si však, že náš úrad má stále rezervy vo využívaní moderných spôsobov fungovania samosprávy, predovšetkým v komunikácii, poskytovaní informácií a spolupráci s obyvateľmi.
Pozitívne vnímam, že podľa záverečných účtov rastú výdavky na vzdelávanie zamestnancov. Verím, že sa tieto možnosti dostávajú aj k radovým zamestnancom, nielen k vedúcim pracovníkom. Pretože dobre fungujúci úrad nie je len o vedení, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorí každý deň vybavujú potreby obyvateľov.
V roku 2018 ste kandidovali aj na starostku, neskôr ste sa rozhodli pokračovať ako poslankyňa. Čo dokáže podľa Vašich skúseností ovplyvniť aktívny miestny poslanec a kde už naráža na hranice svojich kompetencií?
V roku 2018 som získala najviac hlasov spomedzi kandidátov na poslancov v Rači a v roku 2022 som skončila tretia. Túto dôveru voličov si veľmi vážim. Za tie roky som však pochopila, že počet získaných hlasov ešte automaticky neznamená možnosť ovplyvňovať všetko, čo by človek chcel.
Poslanec má právo predkladať návrhy, upozorňovať na problémy, požadovať informácie a kontrolovať plnenie prijatých rozhodnutí. Nemá však výkonné právomoci. Na realizáciu mnohých zámerov potrebuje spoluprácu vedenia mestskej časti, úradu a často aj ďalších inštitúcií. A práve tam niekedy narážame na prekážky. Nie vždy sa podarí dosiahnuť potrebnú spoluprácu a občas sa viac pozornosti venuje tomu, kto s návrhom prišiel, než samotnému obsahu.
Napriek tomu som presvedčená, že aktívny poslanec môže veľa dosiahnuť. Niekedy to vyžaduje viac trpezlivosti, hľadania spojencov alebo aj trochu neštandardný postup. Pre mňa má zmysel práca poslanca vtedy, keď sa nezastaví pri pomenovaní problému, ale snaží sa nájsť aj jeho riešenie.
Patrili ste medzi poslancov, ktorí presadzovali jednu spoločnú parkovaciu zónu pre Raču. Považujete túto otázku za vyriešenú, alebo vidíte v parkovacej politike stále problémy, ktoré bude potrebné v nasledujúcom volebnom období riešiť?
Stále patrím medzi poslancov, ktorí presadzujú jednu spoločnú rezidentskú zónu pre celú našu mestskú časť. Rača je jeden funkčne prepojený celok. Máme roztrúsenú občiansku vybavenosť, služby, zdravotné zariadenia, ale aj rodinné a susedské väzby. Rozdelenie Rače na viacero samostatných rezidentských zón by mohlo niektorých obyvateľov, napríklad na Rendezi, neprimerane znevýhodniť.
Jedna zóna však nemusí znamenať jeden univerzálny spôsob regulácie parkovania na každej ulici. Aj v rámci jednej veľkej zóny je možné uvažovať o menších územiach – mikrozónach, v ktorých by sa režim parkovania prispôsobil konkrétnym miestnym podmienkam. Niekde je väčší tlak na parkovanie počas dňa, inde večer, niekde je problém s návštevníkmi a inde s nedostatkom miest pre obyvateľov.
Podstatné pre mňa je, aby sa pri hľadaní miestnych riešení zachovalo právo obyvateľov využívať jednu spoločnú rezidentskú zónu. Parkovaciu politiku navyše vnímam ako niečo dynamické. Musí sa vedieť prispôsobovať tomu, ako sa menia potreby obyvateľov.
Dlhodobo sa venujete račianskej histórii, kultúre a ochrane miestnych tradícií. Nedávno ste upozornili aj na potrebu ochrany pamätníkov počas stavebných prác v historickom centre. Darí sa podľa Vás Rači dostatočne chrániť svoje historické dedičstvo?
Všetko je to o ľuďoch, ich vzťahu k pamiatkam a ochote urobiť niečo pre ich zachovanie. Napríklad v roku 2022 pri rekonštrukcii ZŠ Plickova hrozilo, že mozaika Múdry kocúr od Ivana Vychlopena zostane skrytá pod zateplením budovy. Stálo ma veľa úsilia, aby sa zachovala. Ale podarilo sa. Dnes je dokonca jedným zo symbolov Rače, objavila sa na pamätnej minci aj na umeleckej risografike.
Rovnako dôležitá je výchova mladých ľudí k úcte ku kultúrnemu dedičstvu. Aj preto som minulý rok začala so študentmi SOŠ masmediálnych a informačných štúdií v Krasňanoch pripravovať výstavu Predskokan storočnice, venovanú blížiacemu sa stému výročiu Aeroklubu Bratislava, ktorého história je neodmysliteľne spätá s letiskom vo Vajnoroch. Členmi aeroklubu boli mnohí Račania a aj tí, ktorí neskákali alebo nelietali, si určite pmätajú charakteristický zvuk lietadla AN 2, ktorý nás sprevádzal letnými prázdninovými dňami.
Rača a Vajnory majú k sebe historicky blízko. Spájajú ich tradície, ľudia aj spoločné príbehy. Každá z nich má svoju osobitú identitu, no ich história sa na mnohých miestach prelína. Minulý mesiac sa v rámci Dní Vajnor konala vernisáž tejto výstavy, z ktorej ste pripravili peknú reportáž. Ďakujem za ňu aj v mene školy a študentov.
A či sa nám darí dostatočne chrániť historické dedičstvo? Myslím si, že máme stále čo zlepšovať. A práve takéto projekty s mládežou nám môžu tiež pomôcť. Nestačí byť hrdí na svoju históriu. Treba k nej viesť ďalšie generácie.
Už v našom rozhovore v roku 2022 ste upozorňovali, že Rača sa rozrastá a musí dokázať spojiť pôvodnú komunitu s novými obyvateľmi. Podarilo sa to podľa Vás za štyri roky, alebo sa tieto dva svety od seba skôr vzďaľujú?
Nepovedala by som, že sa vzďaľujú, ale myslím si, že sme urobili málo na to, aby mali noví obyvatelia možnosť lepšie spoznať miesto, v ktorom sa rozhodli žiť so svojimi rodinami. Stále si myslím, že nám chýba akýsi „manuál“ pre nových obyvateľov Rače. Niečo, čo by ich oboznámilo s históriou, tradíciami, miestnymi službami, možnosťami zapojiť sa do komunitného života, ale aj s praktickými informáciami.
Takýto materiál by mohli dostať napríklad pri prihlasovaní trvalého pobytu na ohlasovni pobytu. A prečo ich zároveň nepozvať na spoločné uvítanie nových obyvateľov, podobne ako vítame novonarodené deti? Myslím si, že pocit spolupatričnosti nevzniká automaticky tým, že sa človek niekam prisťahuje. Treba mu dať príležitosť, aby sa stal súčasťou komunity. No a asi je načase, aby som ten nápad aj zhmotnila. Nápad naozaj nestačí. 🙂
Rača ďalej rastie a pribúdajú developerské projekty. Kde podľa Vás leží hranica medzi prirodzeným rozvojom mestskej časti a výstavbou, ktorá už ohrozuje jej charakter a kvalitu života obyvateľov?
Každá generácia obyvateľov Rače si občas povzdychne, že Rača už nie je tou, ktorou bývala. A ono je to vlastne prirodzené. Bolo by krátkozraké očakávať, že sa nič nezmení. Neraz som povedala, že nie som proti výstavbe ako takej. Mali by sme však oveľa dôslednejšie ovplyvňovať to, čo sa stavia, ako bude nová výstavba vyzerať a najmä ako zasiahne do kvality života ľudí, ktorí tu už žijú.
Čo ma na vývoji Rače mrzí, je, že mnohí mladí ľudia, ktorí tu vyrástli, si napokon museli hľadať bývanie za jej hranicami. Často aj preto, aby svojim rodinám dokázali zabezpečiť kvalitu života, na akú boli v Rači zvyknutí. Máme tu rodiny, ktoré vlastnili a niektoré ešte vlastnia pozemky po svojich rodičoch a starých rodičoch, no pre územné regulácie na nich nemôžu postaviť dom pre svoje deti. Zároveň sme svedkami rozsiahlej bytovej výstavby a premien iných území na nové obytné štvrte.
Neznamená to, že som proti príchodu nových obyvateľov. Práve naopak. Myslím si však, že pri rozvoji Rače by sme mali viac premýšľať aj o tom, ako vytvoriť podmienky pre mladé račianske rodiny, ktoré by tu chceli zostať. Rača by nemala byť len miestom, kam sa ľudia sťahujú. Mala by zostať aj miestom, kde môžu vyrastať ďalšie generácie jej pôvodných obyvateľov.
Ako hodnotíte spoluprácu súčasného vedenia mestskej časti s poslancami? Je niečo, čo by sa malo po voľbách vo fungovaní miestneho zastupiteľstva zmeniť?
Jednoznačne by sa mala zlepšiť komunikácia, spolupráca a obnoviť vzájomná dôvera. Nedávno mi pani Fitošová z Denného centra seniorov pripomenula časy, keď si poslanci v račianskom zastupiteľstve povedali, že odkladajú politické tričká a idú pracovať spoločne pre všetkých obyvateľov. Myslím si, že práve toto nám dnes chýba. Za dvanásť rokov v zastupiteľstve som zažila rôzne situácie. Nie vždy sme mali s vedením mestskej časti rovnaký názor, ale dokázali sme podporiť množstvo projektov, ktoré sme považovali za prospešné pre Raču.
Čo mi však chýba, je väčšia otvorenosť a rovnocenný prístup ku všetkým poslancom. Považujem napríklad za zvláštne, že musím opakovane žiadať o takú samozrejmú vec, akou je pravidelný prehľad pripravovaných aktivít mestskej časti. V minulosti ho sekretariát bežne poskytoval.
Rovnako ma mrzí, keď sa pri posudzovaní návrhov venuje viac pozornosti tomu, kto ich predkladá, než ich obsahu. Alebo keď sa pri prezentovaní spoločných výsledkov vyzdvihuje predovšetkým práca jednej skupiny poslancov. Nejde mi o osobné poďakovanie ani o zásluhy. Ide o férovosť a rešpekt k práci celého zastupiteľstva. Aj poslanci, ktorí nie sú súčasťou starostovho tímu, dostali mandát od obyvateľov Rače. Ak sme presvedčení, že je projekt pre Raču prospešný, podporujeme ho bez ohľadu na to, kto s ním prišiel.
Uvítala by som preto viac vzájomnej veľkorysosti. Úspechy mestskej časti nie sú úspechmi jedného človeka ani jednej politickej skupiny. Sú výsledkom práce a rozhodnutí viacerých ľudí. Nemusíme byť jeden politický tím, aby sme dokázali pracovať pre spoločný cieľ.
Aké tri konkrétne veci by ste chceli počas nasledujúceho volebného obdobia presadiť Vy osobne, aby mohli obyvatelia o štyri roky posúdiť výsledky Vašej práce?
Na prvom mieste sú pre mňa komunikácia, transparentnosť a participácia. Znie to možno nekonkrétne, ale považujem ich za základ dobre fungujúcej samosprávy. V poslednom období sme o nich veľa hovorili, no podľa mňa ich málo praktizovali. Ak však mám pomenovať tri oblasti s konkrétnymi výsledkami, ktoré by som chcela dosiahnuť, boli by to tieto:
Po prvé, oživenie miest, ktoré majú potenciál spájať ľudí. Rada by som vrátila viac života do račianskeho amfiteátra a tržnice. Nemusia to byť iba miesta príležitostných podujatí, ale prirodzené priestory stretávania, kultúry a komunitného života.
Po druhé, väčší priestor pre račiansku históriu, kultúru a informovanosť. Chcela by som nájsť stály priestor pre inštalácie Račianskeho muzeálneho spolku, posilniť význam miestnych novín a ďalších informačných platforiem. Aj z hľadiska bezpečnosti a informovania obyvateľov. S tým súvisí aj možná transformácia oddelenia kultúry, vrátane spôsobu správy a využívania našich kultúrnych zariadení. Po tretie, viac pozornosti každodenným problémom vo verejnom priestore. Niekedy sú to úplné maličkosti, ktoré tu mali byť vyriešené dávno. Označenia budov, čisté a aktuálne informačné tabule, bezpečný pohyb chodcov.
A mám aj jednu vlastnú výzvu. Už ma naozaj iritujú korene stromov, ktoré nadvihujú asfalt na cintoríne, a opakované odpovede, že to nie je náš pozemok. Mám predstavu, ako sa pokúsiť nájsť riešenie v spolupráci s príslušnými inštitúciami. Také, aby sa ľudia o korene nepotkýnali a stromy pritom zostali zachované.
Spoločnou veľkou témou nášho tímu Spoločný cieľ je aj vytvorenie skutočného centra Rače s námestím. To je projekt, ktorý presahuje jedno volebné obdobie, ale jeho príprava by sa mala posunúť dopredu. Uvedomujem si, že je toho viac. Budem však rada, ak sa nám podarí aspoň tri z týchto zámerov skutočne zrealizovať. Pretože aj menšie, ale dokončené veci dokážu zlepšiť každodenný život ľudí.
Rača je miestom, s ktorým ste spojili veľkú časť svojho osobného aj pracovného života. Čo by ste si želali, aby sa na nej nezmenilo ani o desať či dvadsať rokov?
Aby som sa tu vždy cítila ako doma, nie ako hosť. 🙂 A aby to bolo stále miesto, z ktorého je na skok do vinohradov a do lesa. A aby sme mali dostatok vody. A v neposlednom rade, aby sme si zachovali svoju jedinečnosť a zvyky. Pamätám sa, ako sme skoro prišli o vinobranie, ktoré mal nahradiť Festival vín…
Čo by ste odkázali Račanom, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, komu dajú 24. októbra svoj hlas?
Tým, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, by som odporučila, aby si našli čas pozrieť si programy kandidátov a pýtali sa na všetko, čo ich zaujíma. Aj so mnou a naším tímom sa môžu ešte osobne stretnúť v stredu 21. októbra. Radi odpovieme na ich otázky. Predovšetkým by som však chcela všetkých povzbudiť, aby v sobotu 24. októbra prišli voliť.
Myslím si, že mnohí ľudia si ani neuvedomujú, ako výrazne komunálne voľby ovplyvňujú ich každodenný život. Parlament rozhoduje o zákonoch, ale samospráva rozhoduje o mnohých veciach, s ktorými sa stretávame hneď za dverami svojho domu. O chodníkoch, verejných priestoroch, školách, službách či o tom, ako sa rozvíja miesto, v ktorom žijeme.
Preto by sme komunálnym voľbám mali venovať prinajmenšom rovnakú pozornosť ako tým parlamentným. A ak niekto medzi kandidátmi a ich programami nenašiel nikoho, kto by dostatočne zastupoval jeho predstavy a potreby, možno by mal o štyri roky zvážiť vlastnú kandidatúru. Pretože demokracia nie je len o tom, koho si zvolíme. Je aj o našej ochote prevziať zodpovednosť a sami prispieť k tomu, aby sa veci menili k lepšiemu. Samospráva nie je len o starostovi a poslancoch. Je predovšetkým o ľuďoch, ktorí v nej žijú.
