Milí priatelia,
srdečne Vás pozývame na kurátorský sprievod výstavou JÁN VASILKO: KEometria (výberovky 2003 – 2013), ktorý sa uskutoční 5. apríla (v piatok) o 16.30 v Pálffyho paláci GMB. Výstava potrvá už len do 7. 4. 2013. Kurátorom výstavy je Vladimír Beskid
Tešíme sa na Vás.
Názov výstavy: KEometria (výberovky 2003 – 2013)
Autor: Ján Vasilko
Kurátor: Vladimír Beskid
Miesto konania: Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác
Trvanie výstavy: 21. 2. – 7. 4. 2013
VASILKO – KONŠTRUKTÉR MAĽBY.
Mladý maliar Ján Vasilko sa vzápätí po ukončení košických štúdií stáva patrónom geometrického jazyka maľby – post-geometrickej abstrakcie. Uprednostňuje reduktívnu reč čistých plôch a elementárnych tvarov, na rozhraní abstrakcie a figuratívnosti. Na scéne sa udomácňuje zdatný konštruktér maľby, projektant obrazovej architektúry.
Nielen preto, že na plátna projektuje vlastné imaginatívne stavby od stredovekých johanidských hradov, cez športoviská až po corbusierovské vily, ale hlavne preto, že v tomto architektúrnom rámci, v plytkom priestore inscenuje podivné stretnutia duchampovho sušiča, francúzskeho kľúča, kríža, kombajnu, motorovej píly, hokejistu a lopaty. Remixuje scény pre pasúce sa kombajny, vysávače s labutím krkom, jednooké kamery a bagrové lyžice. Ide vlastne o „konštruktivistickú kanonizáciu“ znakov a symbolov strojovej rezolúcie. Majestátne a povznesene sa predstavuje pochod pluhov, obilný klas, štvorhranný kľúč, znak VSŽ, hokejka, motorová píla, či odvážny kríženec: lietadlo-kombajn (Utopia). Lídrami tohto hnutia „hrdzavých“ sú aristokratický postavené hybridné totemy, ukrižovaní hrdinovia, železné idoly s kolesovými očami. Kombinatorikou uvedených prvkov vznikajú rozliční mašinoidy, osobitá „MAŠ-IKONA“ (ikona strojov) v zmysle sakrálnom, mediálnom aj počítačovom, odkazuje totiž k programom spoločnosti. Aj stroje majú právo na svojich hrdinov a svoje maliarske podobenstvá.
Na formátovanie tohto slovníka v rokoch 2003-07 mali vplyv Vasilkove osobné spomienky a jeho rodinné zázemie: opomínaná krása kombajnov a traktorov, JRD žatvy na Zemplíne, štvorhranný kľúč deda mechanika, otcova zbierka starých športových časopisov, očarovanie hutníckym kombinátom VSŽ, košické sídliská, či členstvo v rececisticko-umeleckej Strane železných. Zároveň to bola aj silná výtvarná lekcia a inšpirácia: gotická tabuľová maľba, Chiricovská metafyzika, ruský konštruktivizmus, dada-stroje Francisa Picabiu, Malevičov štvorec, redukcie Gerwalda Rockenschauba aj asketické plátna Adama Szentpéteryho.
V roku 2006 Vasilko maľuje jedným dychom sériu šedivých malieb pod názvom Štúdie pre utopickú vežu I-X. Na obrazových poliach sa objavujú mohutné vežovité konštrukcie, vypreparované architektonické kostry. Pričom nie je celkom zrejmé, či ide o veľkolepé monumenty budúcnosti, alebo o pozostatky industriálnych vrakov včera „utopených“ vízií. Tieto kolosálne jednoaktovky veží (medzi rekonštrukciou a revoltou) sú aj autorovou poctou šedej farbe v rámci čierno-bielej duality. Ako sám uvádza považuje ju za najkrajšiu farbu na svete, lebo „je hrdá, dôstojná, nenásilná a sebavedomá… pokojne stojí v pozadí a vznešene čaká na divákov záujem“.
Od roku 2008 sa autor sústreďuje na zobrazovanie veľkých geometrických foriem na neutrálnych plochách, ktoré pripomínajú technický svet nástrojov, súčiastok a fragmentov strojov zo 60-tych rokov. Paralelne ako odpoveď na bastardizáciu sveta a zamorenia duchovného priestoru vytvára vlastný krehký svet „sociálnych skulptúr“. Vasilko sa tak stáva maliarom mestskej krajinomaľby, plánovačom ideálnych miest a aglomerácií, konfrontovaných so vznešenosťou horských kryštálov. Povoláva na plátna hybridné formy industriálnych prvkov, invalidné sochy, fiktívne múzea súčasného umenia, mestské interiéry a maliarske ateliéry. Postupne sa koncentruje na „industriálne prvoky“ – železné organizmy z technických výkresov, jednobunkovce z chemického laboratória, komprimované súbory súčiastok, vyhodené dielce divných prístrojov. Rozmnožuje roj geometrických levitujúcich úlomkov a súčiastok. Komponuje skomprimovanú chaotickú štruktúru, poetický mechanický balet. V tomto defilé rozptýlených štruktúr vytvárajú slobodné elementy niekedy kumulované kvantá, dramatické skupiny, čo vedú medzi sebou vášnivý dialóg. V posledných prácach (od roku 2012) sa dokonca objavuje hustá premávka siločiar. Statickosť a záhadnosť bývalých obrazových scén sa mení na chvenie nervných komunikačných tokov a mentálnych čiar, s vervou zapletených do tenkých pavučín veľkomesta. Ján Vasilko teda stále dokáže modelovať dynamické a živé maliarske scény s koncentrátom melanchólie, túžob, absurdity a nadhľadom konštruktéra maľby.
To je Vasilko dnes. „Heavy mental“ maliar v nepokojnej krajine KEometrie.
b.skid
Poznámka redakcie masmediálne.info:
Viac informácií môžete nájsť na web stránke Galérie mesta Bratislavy www.gmb.sk,
alebo priamo na webe Jána Vasilka:
http://www.janvasilko.euweb.cz/
