Srdečne Vás pozývame na stretnutie s mladou slovenskou spisovateľkou Denisou Fulmekovou.
V čitárni knižnice Juraja Fándlyho v Trnave sa môžete vo štvrtok 7. novembra o 17-tej hodine stretnúť so spisovateľkou Denisou Fulmekovou, ktorá osobne predstaví svoju knižnú novinku Posledná polnoc v Pivonke. Besedu spojenú s autogramiádou autorky bude moderovať pani Zuzana Belková.
Pri tejto príležitosti sme ju oslovili a vznikol tak rozhovor, ktorý Vám prinášame:
Pani Fulmeková, o čom je Vaša nová kniha Posledná polnoc v Pivonke? A čo bolo inšpiráciou pre jej napísanie?
Ide o sedem poviedok, ktoré sú navzájom prepojené sídliskovým podnikom Pivonka a aj niektorými postavami, ktoré sa objavia v knihe viackrát. Ide o príbehy zo súčasnosti, veľmi reálne a miestami smutné i smiešne zároveň. Témou je nevera, túžba po lepšom živote, starnutie, dávna láska či priateľstvo. Inšpirovala som sa nielen návštevou podniku, ktorý by mohol byť Pivonkou, ale aj rôznymi osudmi ľudí. Napríklad impulzom k poviedke o dvoch sestrách bola hádka na zastávke autobusu. Niečo sa však vynorilo z mojej fantázie celkom nečakane a bez akéhokoľvek spúšťača v realite.
Napísali ste už 10 kníh. To je úctyhodné číslo. V roku 2004 dokonca až dve a zároveň vám vyšla poviedka v antológii. Ktorú z tých desiatich ste písali najdlhšie? A prečo?
Najdlhšie som písala zbierku poéziu Som takmer preč, asi desať rokov. No nepísala som ju cielene, akože teraz si sadnem a napíšem knižku. Tajne som si odkladala útržky papierov s napísanými básňami, zápiskami o pocitoch a vlastne som vôbec nevedela, či ich niekedy uverejním. Potom sa zomlelo niekoľko náhod a ja som svoje básne ukázala literátom Mile Haugovej a neskôr aj Petrovi Macsovszkemu a oni ma podporili, aby som verše vydala.
Celý rozhovor si môžete prečítať v rubriky Rozhovory – TU
Denisa Fulmeková (1967) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v printových médiách Literárny týždenník, Telegraf a Štýl, šéfredaktorka ezoterického časopisu Orientácia a spolupracovníčka mesačníka Miau. Od roku 2004 je v slobodnom povolaní. Publikovala aj v denníku SME av časopisoch Miau, Wellness, Emma, Reader’s Digest, Slovenské pohľady, Romboid, Rak, Vlna, spolupracovala s Rádiom Devín. Žije v Bratislave, venuje sa publicistike a literárnej tvorbe.
Debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová poviedkovou knihou Tak čo teda? (2001), nasledovala poetická zbierka Som takmer preč (2004) a prozaický Klebetromán (2004), ktorý vzišiel zo spolupráce s Petrom Macsovszkým. Publikovala v českom zborníku Evropský fejeton (2004) a v poviedkovej antológii Sex po slovensky (2004). Roku 2006 vydala román Dve čiarky nádeje. Je autorkou ďalších literárnych diel Jedy (2008), Topánky z papiera (2009), Čakáreň (2010) a Materská (2012) a v týchto dňoch sa k čitateľom dostáva jej aktuálny titul Posledná polnoc v Pivonke.
Srdečne Vás všetkých pozývame na stretnutie vo štvrtok 7.11. do Trnavy!
Marián LUHA
Zdroj: Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave
Zdroj fotografie – archív D.F.
