Budova súčasného Istropolisu vyrástla v 80. rokoch minulého storočia na Trnavskom mýte. Na jeho mieste pôvodne stál palác grófa Berchtolda z prvej polovice 19. storočia.
V roku 2002 usilovala o kúpu Istropolisu bratislavská mestská časť Nové Mesto a v roku 2005 kúpu zvažoval aj Magistrát hlavného mesta. Obe samosprávy mali záujem, aby sa z budovy Istropolisu stalo kultúrne centrum. Vedenie odborov, ktoré Istropolis vlastnilo, ale s predajom samospráve nesúhlasilo a Istropolis skončil v súkromných rukách.
Starostovi mestskej časti Nové Mesto Mgr. Rudolfovi Kusému sa podarilo vyrokovať aspoň čiastočné ústupky od developera spoločnosti Trnavské Mýto, a.s.
Srdcom Istropolisu bola v minulosti kultúrna sála s 1150 miestami pre divákov. „Podarilo sa. Po tvrdých rokovaniach máme s investorom nového Istropolisu poctivú a transparentnú zmluvu. So záväzkom, že ak nepostaví novú kultúrnu sálu pre 1650 divákov, zaplatí pokutu 5 miliónov eur. Ale nám nejde o nejakých 5 miliónov. To by bola prehra nás všetkých. Bratislavčanov, ale aj developera. Nám ide o to, aby tento priestor bol znova príjemným priestorom, priestorom na stretnutia či kultúru,“ uviedol Mgr. Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. > Čítajte viac.
Primátor Matúš Vallo reaguje na začatie búracích prác: „Rozumiem rozčarovaniu milovníkov modernej architektúry a kultúrnej obce z ohláseného búrania Istropolisu a hlasom volajúcim po jeho záchrane. Naše mesto je dlhodobo postihnuté „búraním“ a „mazaním“ a stráca sa tak naša minulosť aj spomienky mnohých našich obyvateľov.
Ako architekta ma mrzí každé ničenie kvalitnej architektúry, čo Istropolis určite je. Zároveň je však potrebné dodať, že budova Istropolisu je dnes v súkromných rukách, nie je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok, ktorá by jej zaručila vyššiu mieru ochrany a súčasní vlastníci majú od autorov Istropolisu licenciu na akékoľvek úpravy budovy, vrátane oprávnenia na jeho odstránenie.
Mesto Bratislava nemá v rukách žiadne bezprostredné páky na to, aby už prebiehajúcemu búraniu Istropolisu zabránilo. Začiatok konca Istropolisu nastal v roku 2017, keď ho odborári predali súkromnému investorovi a v tom čase sa nenašiel nikto iný (štát, mesto, mestská časť), kto by mal dostatok financií a zároveň aj zámer, ako s touto energeticky náročnou budovou naložiť. V tom čase ešte mal Istropolis nádej na záchranu.
Dnes je situácia výrazne iná a zákonné kompetencie mesta sú obmedzené. Do zoznamu kultúrnych pamiatok zapisuje Pamiatkový úrad, búracie povolenie a stavebné povolenie vydáva príslušná mestská časť, resp. jej stavebný úrad.
Búracie povolenie už bolo mestskou časťou aj vydané, búranie sa začalo. Mesto Bratislava v tomto prípade už posudzuje iba súlad novej výstavby s územným plánom, t.j. či budú jej funkcie a stavebná hmota v súlade s územnými regulatívmi platnými pre toto územie.
Vnímame pri tom, že ide o dôležité územie, kde má byť zachovaná funkcia kultúry a kvalitný verejný priestor či už v úplne novej forme alebo na základe pôvodnej budovy, pokiaľ sa aj takéto riešenie ešte nájde,“ uviedol dnes primátor Bratislavy Matúš Vallo.
(red, fb)
