Oslovil som so žiadosťou o rozhovor pre môj blog – novinára a hovorcu bratislavskej mestskej časti Staré Mesto…
…pozvanie do mojej rubriky „Mediálne desatoro“ prijal pán Ing. Tomáš Halán, PhD. (32), ktorému som položil už „tradične“ desať otázok…
1. Poskytnete mi prosím rozhovor pre môj blog? Blogujete? Čo si myslíte o blogovaní, ako o spôsobe publikovania?
Samozrejme, nemám problém poskytnúť rozhovor. Osobne neblogujem, aj keď sa priznám, že som nad tým už viackrát uvažoval. Mojím jediným problémom je čas, príspevky by nepribúdali pravdepodobne tak často, ako by som si želal a chcel nimi reagovať na aktuálne problémy, či ľuďom povedal moje postrehy. Problém by mohol vzniknúť aj tým, že niekto by mohol pochopiť moje súkromné názory na rôzne témy ako reakciu v mene môjho zamestnávateľa, teda Starého Mesta. Možno raz nájdem správne riešenie tohto drobného problému a pokúsim sa začať blogovať. Čítam si niektoré blogy, najmä tie, na ktoré ma upozornia priatelia na sociálnych sieťach. Ak ma zaujme titulok, kliknem a prečítam si ho.
2. V ktorom roku ste zakončili štúdium? Na ktorej univerzite a fakulte ste presne študovali? Pracovali ste ako novinár, redaktor, písali ste o ekonomike, prevažne o témach, ako sú euro fondy… A spomeniete si ešte na svoj prvý publikovaný článok? A o čom bol?
Vyštudoval som Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave, odbor medzinárodné podnikanie a štúdium som ukončil v roku 2003. Ihneď po škole som začal pracovať pre jednu banku, ale po pár týždňoch som zistil, že to nie je práca, ktorej by som sa chcel venovať a preto som sa od septembra 2003 vrátil späť na univerzitu, tento krát ako interný doktorand. Moje zameranie bolo na medzinárodnú prepravu a logistiku. Na toto obdobie mám iba tie najlepšie spomienky a to najmä vďaka mojej školiteľke, pani docentke Hansenovej. Ona je úžasný človek a pedagóg, ktorý má progresívne myslenie a trojročné štúdium bolo pre mňa ozajstným obohatením. Už počas doktorandského štúdia som musel písať a publikovať články, i keď boli vyslovene odborné, písanie ma vždy bavilo a vtedy som sa začal vracať k môjmu dávnejšiemu snu – vyskúšať písať, tvoriť pre noviny, či televíziu. Nie však ako redaktor, vtedy mi stačilo vyskúšať si prácu v pozadí redakcie. Práve na konci doktorandského štúdia zverejnil denník SME inzerát, že hľadá ekonomického redaktora. Skúsil som šťastie a musím povedať, že odvtedy šťastie stojí asi pri mne až doteraz. Zobrali ma a od januára 2007 som pracoval v ekonomickej sekcii denníka SME. Môj prvý článok sa týkal možnosti vstupu štátu do spoločnej výstavby nájomných bytov so súkromným sektorom cez PPP projekty. Myslím, že moja mama má tento článok možno ešte niekde doma odložený 🙂 Venoval som sa ekonomickým témam. Som zástancom myšlienky, že novinár by mal mať vzdelanie z odboru, o ktorom píše, ktorému sa venuje. Mne chýbala teória žurnalistiky, ale mal som ekonomické vzdelanie – od strednej školy až po doktorandské – nebolo mi treba vysvetľovať rozdiel medzi HDP a DPH, či rozdiel medzi diaľnicou a rýchlostnou cestou. Po pár týždňoch mi pridelili sektor, ktorému som sa mal prioritne venovať a tým bola doprava. Veľmi som sa tomu potešil, keďže som tento odbor vyštudoval a venoval sa mu tak v diplomovke, ako aj v dizertačnej práci. A popravde, dodnes ma fascinuje a baví čítať o budovaní diaľnic, vyhľadávam informácie o letiskách, prístavoch, železničných koridoroch. Táto téma ma asi nikdy neprestane baviť. Po roku a dvoch mesiacoch ma prijali do Televízie Markíza, kde som bol od marca 2008 opäť ekonomickým redaktorom a kde som sa prioritne venoval témam z tohto odboru. V apríli 2010 som dostal možnosť nastúpiť na miesto tlačového tajomníka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a keď vyhráte konkurz, také miesto sa neodmieta. Aj keď som vedel, že je na necelých 9 mesiacov na zastupovanie. Ale táto pozícia mi otvorila dvere do inej oblasti médií a vďaka tejto možnosti som možno práve tam, kde teraz pracujem.
3. Opíšete prosím, ako vyzerá taký „bežný“ deň hovorcu Starého Mesta? A jestvuje nejaká povera v súvislosti s Michalskou bránou? … počul som, že keď pod ňou prechádzam, musím byť potichu – nesmiem rozprávať… inak….
V prvom rade, nemám stanovenú pevnú pracovnú dobu. Hovorca je, aj podľa môjho názoru, osoba, ktorá má telefón zapnutý 24 hodín denne. Beriem to ako súčasť svojej profesie, nie niečo, čo by ma malo obťažovať. Stáva sa, že odpovedám na telefonáty aj cez víkendy, sviatky či neskôr večer. Do práce chodievam zvyčajne okolo pol deviatej. Nedá sa povedať, ako vyzerá môj bežný deň, každý deň je totiž naozaj dosť iný. Obvykle začíname mediálnou poradou, kde riešime aktuálne otázky, či témy, ktoré budem v ten deň za mestskú časť komunikovať. Denno-denne riešim novinárske otázky, niekedy je naozaj potrebné byť veľmi flexibilný. Podľa potreby pripravujem podklady pre mediálne výstupy pani starostky, zabezpečujem propagovanie našich podujatí a tém, „predávam“ ich novinárom. Často navštevujem spolu s pani starostkou naše zariadenia, školy, centrá pre seniorov, či rôzne kultúrne podujatia. Z nich treba napísať buď tlačovú správu, zabezpečiť účasť médií alebo pripraviť správu na webovú stránku a tak informovať občanov, čo sa práve v Starom Meste deje. Stáva sa, že na mňa obrátia obyvatelia s otázkou, ako vybavia nejakú záležitosť, ale čo potrebujú k tej či onej žiadosti. Naozaj, ťažko povedať, aký je všedný, bežný deň. Veľakrát som sa stretol s tým, že mi kamaráti povedali „však čo, postavíš sa raz za čas pred kameru, či povieš niečo do rádia a koniec“. Realita je trošku iná, ale každého nechávam snívať jeho sen. Moju prácu som si vybral a naozaj ju nevnímam ako niečo, čo musím robiť, ale čo chcem robiť. O tom, či sa nemôže pod Michalskou bránou hovoriť, som ešte nepočul. Ale budem si odteraz dávať teda pozor 🙂
4. Pred nedávnom médiá informovali, že vandali zničili „nultý kilometer Bratislavy“. Nachádzal sa pod Michalskou bránou v historickom centre Bratislavy, symbolicky tak určoval vzdialenosť od 29 svetových metropol. Bol tam už od milénia roku 2000… Čo ste ako, hovorca Starého Mesta pociťovali, keď ste sa o tom dozvedeli? A čo ste pociťovali, ako občan?
Nikdy nepochopím, ako môže niekto zničiť majetok, budovu, auto, čokoľvek, čo mu nepatrí. Určite je to výchovou a prostredím, v ktorom človek vyrastá. A musím aj touto formou povedať, že mám najúžasnejších rodičov, ktorí mi odmalička vštepovali úctu a slušnosť voči iným ľuďom, ich hodnotám. Možno sa to niektorým bude zdať ako klišé, ale je to tak, zážitky z detstva vyformovali mnohé moje názory. To však neznamená, že ak niekto chce ublížiť mne, či mojej rodine, že sa budem pozerať. Ale osobne by ma nikdy nenapadlo kopnúť do smetného koša, ktorý je umiestnený na pouličnej lampe, či zahodiť niečo na zem. Keď som sa dopočul, že niekto vytrhol a zničil kilometrovník, popravde, ani som tomu nechcel uveriť. Prvá moja otázka znela, veď to bolo súčasťou dlažby, ako to mohol niekto urobiť? Tobôž na mieste, kde aj v noci je stále veľa ľudí. Ale vidíte, stalo sa.
DOPLNENÉ: Staré Mesto a O2 obnovili zničený kilometrovník
5. Neuvažujete o dohode s neďalekou bankou na strážení nultého kilometra? Majú kamerový systém? A je už známa kalkulácia výroby a osadenia nultého kilometra? Osadenie by však malo byť odolnejšie a hlavne „blbu-vzdornejšie“. Neuvažujete, že by ste oslovili aj firmy so žiadosťou o refundáciu, mohlo by to byť pre ne dobré PA/Public affairs – zviditeľnili by sa tak v súvislosti s regiónom, jeho obnovou a skrášľovaním… Nultý kilometer, lavička Napoleona, ale i Čumil sa už predsa dávno stali pevnou súčasťou Starého Mesta – turisti ich „vo veľkom obletujú“…
Po sviatkoch, ako som prišiel do práce, sme zaznamenali aj podnety ľudí, novinárov a pani starostka sa rozhodla konať a dať opraviť túto známu turistickú atrakciu. Riešenie je už veľmi blízko, ale zatiaľ o ňom netreba hovoriť. Keď bude všetko, ako sa hovorí, na papieri, určite mnohých ľudí potešíme. O výsledku budeme samozrejme včas informovať.
6. Aký je Váš vzťah k médiám? Kto a čo, podľa Vášho názoru, má vplyv na slovenskú mediálnu kultúru?
Teraz som začal siedmy rok, čo pracujem v oblasti médií. Za ten čas som sa možno zbavil viacerých ideálov, ktoré som pred tými rokmi ako začínajúci novinár mal. Ale neprestal som veriť v jedno, že vždy každá informácia má byť pravdivá a aj v médiách má existovať spravodlivosť. Moje znamenie je lev, čiastočne verím v to, čo sa o znameniach zverokruhu hovorí. Nemám rád nespravodlivosť a vyslovene, keď mi niekto klame do očí, pričom obe strany vieme, že pravda je niekde inde. Stalo sa mi to ako novinárovi, keď mi respondent klamal. Ale stalo sa mi to aj na pozícii hovorcu, keď novinár napriek tomu, že dostal všetky informácie aj s citáciami zákonov a rôznych predpisov, napísal niečo iné. To je asi jediné, čo vnímam ako negatívum v dnešnom novinárskom prostredí. Presadzovanie negatívnych informácií za každú cenu – kde kto zomrel, kde bola aká nehoda, kde vykradli banku, kde je aký škandál. Pardon, ale čo ja mám z toho, že niekde bola nejaká nehoda? Pritom médiám unikajú podstatné informácie z domova, ale aj zo zahraničia. Určite teraz zopakujem názor viacerých ľudí. Kvalitné a fundované spravodajstvo robí Česká televízia. Preto si doma často krát naladím ČT24.
7. Kto je Vaším vzorom? A kto je podľa Vášho názoru najvýznamnejšia „osobnosť médií“? …nemusíte sa pri úvahách nad odpoveďou obmedziť len na náš región a súčasnosť…
Mnohí ľudia majú svoje vzory priamo doma a nie som výnimkou. Mojím vzorom sú moji rodičia, ktorí aj napriek mnohým životným prekážkam vždy bojovali a prekonali ich. Keď je naozaj zle a poviem si, že už nevládzem, spomeniem si na nich a snažím sa ísť ďalej. Na otázku, kto je najvýznamnejšia osobnosť médií, Vám neviem odpovedať. Aj u nás je veľa kvalitných novinárov, ktorí pracujú poctivo. A ich prácu si vážim, čítam ich články, či pozriem si ich reportáže. Pri práci aj v súkromí sa držím iba toho, čo mi bolo hovorené odmalička – byť slušný, ústretový, nepovyšovať sa nad inými, každý nejaký sme a treba to tak vnímať a rešpektovať. Aj keď samozrejme, nie vždy to tak ide. Nie každý Vám je sympatický a nie vždy ste vy niekomu sympatický.
8. Čítali ste aktuálne nejakú zaujímavú knihu? A o čom bola? Bola o médiách? A pripravujete nejakú knihu? A s akou tematikou?…
Medzi sviatkami sa mi dostala do rúk kniha Muž, ktorý chcel byť šťastný od Laurenta Gounelleho. Útla knižka, ktorá má v sebe schované viaceré životné múdrosti. Asi to najdôležitejšie, čo som si z tej knižky odniesol, je, že vždy máme v živote na výber, naozaj vždy. Aj keď nastávajú situácie, kedy nemáme veľa možností voľby. A tie, ktoré máme, sú síce bolestivé, ale stále sú a nakoniec sme to vždy my, kto rozhoduje o našom živote a máme možnosť výberu. Takže, ak niekto hovorí, že nemal na výber, žiaľ, vždy sú aspoň dve možnosti, ako môžeme konať. A či chystám knihu? Tak táto otázka ma naozaj pobavila 🙂 Neviem si zatiaľ predstaviť, o čom by bola.
9. Ako oddychujete po práci? Čo máte rád? Máte psa? Chodíte si zabehať? Bicyklujete?…
Aj vďaka, alebo niekedy aj chvalabohu, nie je toho voľného času veľa. Ale ak cítim, že potrebujem oddych, viem vypnúť. Rád len tak ležím a čítam si, pozriem si dobrý film, ale nevynechám ani aktívny oddych. Aj keď som celé detstvo nemal rád šport, lebo nás k nemu v škole nútili, po problémoch s bolesťami chrbta som začal chodiť do posilňovne. V lete zoberiem korčule a idem na hrádzu. Čo by som nikdy nepovedal, mám rád behanie. Dokonca som už trikrát absolvoval beh Devín – Bratislava, vlani aj nočný beh Starý Mestom a bol to krásny zážitok. Iba pred dvoma rokmi som sa naučil lyžovať. Možno trochu netradične, ale už niekoľko rokov chodím na step aerobik, spojenie tanca, dobrej hudby, športu, pohybu je pre mňa asi jedna z najlepších možností na prečistenie hlavy. A ešte mám jeden únik z reality, kde si dokonale oddýchnem, aj keď ma stojí čas a nie málo námahy. Spolupracujem s jednou univerzitou, kde počas zimného semestra prednášam medzinárodnú prepravu, ktorú som vyštudoval. Učenie ma veľmi baví a naozaj je pre mňa skvelý relax.
10. Máte nejaký kontakt, na ktorom Vás môžu naši čitatelia zastihnúť?
Kontakty sú zverejnené na webovej stránke Starého Mesta. Ak by sa niekto potreboval so mnou skontaktovať, stačí napísať na hovorca@staremesto.sk alebo mi zavolať na 0902051743.
Ďakujem za rozhovor.
Marián LUHA
– rozhovor vznikol na konci januára 2013
– v súčasnosti už pôsobí pán Halán v spoločnosti Váhostav SK
