Anticeny odbornej poroty a verejnosti si odnášajú cestovná kancelária a pánske holičstvo. Iniciatíva aj v tomto ročníku udelila pozitívne ocenenie Kumšt bez sexizmu, získala ho reklama reagujúca na teroristický útok v Teplárni.
Správu sme aktualizovali o vyjadrenie majiteľa cestovnej kancelárie Bubo, Ľuboša Fellnera.
Sexistický kix poukazuje na skutočnosť, že zobrazovanie ľudí znevažujúcim či stereotypizujúcim spôsobom na základe rodu nepatrí do verejného priestoru. Anticena sa zameriava najmä na aktívnu spoluprácu so širokou verejnosťou a vysiela signál reklamným zadávateľom, že naozajstná kreativita sexizmus nepotrebuje.
Iniciatíva Sexistický kix vznikla v roku 2016 pod hlavičkou mimovládnej organizácie Aliancia žien – Cesta späť. Od roku 2021 funguje samostatne a rovnomennú anticenu Sexistický kix organizuje ako občianske združenie Bez sexizmu. Združenie sa sformovalo z tímu, ktorý anticenu organizoval od jej vzniku. Spolupracuje s mimovládnou organizáciou ASPEKT.
V šiestom ročníku anticeny vyhlásila iniciatíva Sexistický kix výsledky v bratislavskej A4 – Priestore súčasnej kultúry. Urobila tak v týždni, v ktorom sa začína 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách (25. novembra – 10. decembra 2023). Odborná porota sa zhodla na anticene pre cestovnú kanceláriu BUBO.
Verejnosť rozdala najviac dislajkov zadávateľovi Menssion Barbershop MT (predtým On Edge Martin – Barber shop, nominovaný pod týmto názvom). Ocenenie Kumšt bez sexizmu odovzdala iniciatíva spoločnosti Slovak Telekom za kampaň súvisiacu s minuloročnými tragickými udalosťami v Teplárni.
V šiestom ročníku bolo nominovaných 102 reklám. Do hlasovania sa zapojilo spolu 1918 ľudí, ktorí rozdali 35 255 dislajkov.
„Verejnosť dala množstvo hlasov reklamám, ktoré obsahovali prvok sexualizácie. Ten sa často objavuje v prvoplánových vizuáloch, ktoré od sexualizácie mylne očakávajú zvýšenie predaja. Zadávatelia si však neuvedomujú, že sex nepredáva. Na prvých priečkach sa umiestnili aj reklamy, ktoré obsahovali prvky násilia,“ uviedla Michaela Jankovičová, spoluorganizátorka anticeny Sexistický kix.
Takmer 40 % hlasov dostal od verejnosti Menssion Barbershop MT
Proti vizuálu zadávateľa Menssion Barbershop MT sa vyslovilo 38,6 % ľudí zapojených do hlasovania o anticene. Reklama zobrazuje proces holenia, v ktorom je polonahá žena v neprirodzenej sexualizovanej pozícii. Zároveň ukazuje nerovný vzťah zákazníka a holičky, ktorá pôsobí, akoby mu mala poskytovať aj iné služby a jasne signalizuje dostupnosť ako sexuálny objekt.
V shortliste prvých piatich reklám, ktorým verejnosť dala najviac dislajkov, sa za Menssion Barbershopom MT umiestnili nominácie zadávateľov: Umyjeme.top, Alarmy & kamery, cestovná kancelária BUBO, Qwerty bikelife.
„Spomínané prvky násilia sú zjavné v reklame na alarmy nabádajúcej na kontrolu a prenasledovanie/stalking žien. Ženské telo je v nej explicitne zobrazené ako sexuálny objekt. Vizuál zadávateľa Qwerty bikelife nepokryte navádza na sexuálne obťažovanie a násilie. Žena v reklame je zároveň fragmentovaná, vidieť len jej polonahý zadok, ktorého sa dotýka mužská ruka,“ doplnila Michaela Jankovičová, spoluorganizátorka anticeny Sexistický kix.
Podľa deväťčlennej odbornej poroty si anticenu najviac zaslúžila reklama, ktorá spája sexizmus, rasizmus a kolonializmus
Odborníčky a odborníci z oblasti rodovej rovnosti a marketingu sa zhodli na udelení anticeny reklame cestovnej kancelárie BUBO, ktorá tento rok vyvolala veľkú vlnu kritiky. Video, v ktorom majiteľ firmy Ľuboš Fellner ukazuje na skupinu žien a pozýva mužov z Európy do Afriky, údajne po odpore zo strany verejnosti stiahli. Zostalo však zverejnené na facebookovej stránke firmy, a preto sa ocitlo aj medzi nomináciami. K videu pribudli aj ďalšie spôsoby nevhodnej propagácie služieb, ktoré agentúra ponúka.
„Kategória sama osebe, nemôže zostať bez kixu – biely pán prišiel navštíviť domorodé obyvateľky, predvádza ich svojej spoločnosti a ponúka na vyžitie ďalším bielym pánom. Navzájom sa tu znásobuje intenzita sexizmu s rasizmom, povýšeneckým kolonializmom a tzv. male gaze, hodnotiacim mužským pohľadom. Je v tom obchodovanie s ľuďmi, komodifikácia žien aj zápasu za ženské práva – hrubozrnné zneváženie významu Medzinárodného dňa žien,“ povedala porotkyňa Jana Cviková z feministickej organizácie ASPEKT.
Výsledok hlasovania poroty komentovala aj Oľga Pietruchová, rodová expertka a porotkyňa anticeny: „Absurdné je aj nezmyselné tvrdenie, že v Spojených arabských emirátoch vládnu ženy. Pritom vraždy zo cti sú stále kultúrne akceptované a vydatá žena potrebuje povolenie manžela alebo súdu, aby mohla pracovať mimo domu. V Južnej Afrike patrí počet znásilnení k najvyšším vo svete. Kuba aj Južná Afrika sa nachádzajú na Gender Equality Indexe hlboko pod Slovenskom, ktoré je na pomerne neslávnom 45. mieste, kým Kuba na 69. a Juhoafrická republika na 93. mieste. Naozaj krajiny, kde vládnu ženy?“
Správu sme aktualizovali 24.11. o stanovisko Ľuboša Fellnera: „Vyjadril som sa v mojom rozhovore > tu. Je smutné že aj seriózne médiá zdieľajú takúto cenu – je to doslova absurdné. Moje činy – život s jednou ženou ktorú si vážim, mám dve dcéry jedna má 13 rokov… a potom niekto zostrihá video a je tu kauza. Prečo? Lebo Fellner a BUBO sme klikaní,“ vyjadril sa majiteľ cestovnej kancelárie Bubo pre Bratislavský Večerník.
V shortliste piatich reklám, o ktorých porota rozhodovala, boli okrem cestovnej kancelárie BUBO aj vizuály týchto zadávateľov: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Alarmy & kamery, Dráčik, DeutschMann Internationale Spedition.
Nominácie hodnotila odborná porota v zložení: literárna vedkyňa Jana Cviková z feministickej organizácie ASPEKT, riaditeľka Aliancie žien Slovenska Katarína Farkašová, sociologička a členka arbitrážnej komisie Rady pre reklamu Oľga Gyárfášová, rodová expertka Petra Havlíková z českej organizácie NESEHNUTÍ, expertka v oblasti rodovej rovnosti a ľudských práv Oľga Pietruchová, zakladateľka platformy Neviditeľné a marketingová strategička Monika Farkašová, filmový kritik Peter Konečný, kreatívny riaditeľ agentúry Slovák&Friends Róbert Slovák a kreatívny, strategický riaditeľ a spolumajiteľ agentúry TRIAD Martin Woska.
Za príklad pozitívnej praxe si cenu odniesol Slovak Telekom
Iniciatíva aj tento rok udelila ocenenie pod názvom Kumšt bez sexizmu zadávateľovi za reklamu, ktorá podporuje diverzitu a inklúziu. V aktuálnom ročníku si cenu odniesla spoločnosť Slovak Telekom za reklamu Čakanie na odpoveď. „Reklama od Slovak Telekomu otvorene zobrazila obavy, ktoré LGBTI+ ľudia na Slovensku každodenne pociťujú v dôsledku teroristického útoku na Zámockej ulici. Pri príležitosti výročia tejto bolestivej udalosti firma priniesla silné, dôležité a citlivo podané posolstvo, ktoré poukazuje na to, že každý človek má právo na život v bezpečí a rešpekt. Oceňujeme aj to, že Slovak Telekom neostal iba pri slovách, ale aj finančne podporil organizácie, ktoré pomáhajú presadzovať práva LGBTI+ ľudí na Slovensku,“ uviedol kolektív iniciatívy v odôvodnení rozhodnutia venovať ocenenie Telekomu.
„Cieľom našej komunikácie pod platformou Rešpekt, je poukazovanie na potrebu empatie a porozumenia v našej spoločnosti. Tragické situácie, akou bola aj streľba na Zámockej, sú momenty, kedy vieme prezentovať naše hodnoty a postaviť sa za tých, ktorí to najviac potrebujú,“ hovorí Ondro Mikuš, senior social and online brand manager Slovak Telekom.
(ts)
