15.9 C
Bratislava
pondelok, 20. mája 2024

Miloslav Štujber: Ako sme chodili na ZDŠ Plickova 9

Najčítanejšie

Miloslav Štujber (zdroj foto: SvF STU)

Chodieval som dlhý čas okolo školy a s ľútosťou som pozeral, ako postupne chátrala. Potešilo ma, keď som zaregistroval, že škola sa začala postupne rekonštruovať. Bol som totiž voľakedy jedným z jej prvých žiakov.

Bol rok 1972, keď som aj s bratmi chodil do základnej školy do Krasňan, pretože v Rači nebolo pre nás miesto. Ako bývalo zvykom, tak ako prvé sa postavali paneláky, občianska vybavenosť s meškaním.

Boli sme radi, keď sme videli, že takmer pod našimi oknami sa dokončovala nová škola. Obzerali sme sa ku koncu prázdnin, ako do školy privážali zariadenie, najmä lavice a stoličky. A tak sme sa nenápadne zapojili do ich roznášania do tried, tešiac sa, že onedlho budeme v tých triedach sedieť aj my.

Organizátorkou prác bola tajomníčka školy pani Záhorská, ktorá si nás aj zapísala. Druhým bol školník, pán Drahoš Šoka, ktorý so svojou mladou rodinou dostal v škole školnícky byt. Pánovi školníkovi som potom aj v ďalšom čase chodil pomáhať, pretože bolo treba dorábať mnoho vecí.

Prvého septembra 1972 začala škola fungovať. Ja som nastúpil do ôsmej triedy.

Riaditeľkou školy bola pani Jurániová, ktorú všetci poznali vďaka jej telesným proporciám pod prezývkou „cisterna“. Verím že sa pamätníci v tejto chvíli pousmiali…

Pri spätnom pohľade si myslím, že v tejto škole sa stretli výborní učitelia, ktorí mali záujem naučiť žiakov čo najviac vo svojej oblasti. Spomínam si na niekoľkých našich učiteľov. Mňa zaujali skôr prírodovedné predmety. Aj preto som sa zúčastnil olympiád v matematike, fyzike a chémii.

Najviac ma zaujala fyzika, kde mladá pani učiteľka Kokičová vytvorila krúžok, kde nás okrem fyziky učila aj, ako sa majú ovládať rôzne elektrické prístroje. Tomu vďačím aj za to, že na strednej škole som bol technikom pri rôznych hláseniach a vysielaniach pri príležitosti kalendárnych udalostí.

Chémiu nás učila pani učiteľka Trnovská, zrejme českého pôvodu, ktorá ak niekto nevedel hneď odpovedať, a bol pomalý, tak mu povedala, že ty si ako želva (teda korytnačka). A tak mala u nás prezývku želva. V deviatej triede bola našou triednou učiteľkou.

Matematiku nás učil pán Štefan Rychtárik, ktorý ma tak ovplyvnil, že som potom začal vyhľadávať v knižnici knihy z matematiky. Zaujímavosťou je, že jeho dcéra bola neskôr mojou študentkou a teraz kolegyňou.

Dôležitou súčasťou školy bol aj telovýchovný areál, veľká a malá telocvičňa. V telocvični trénovali volejbalisti Lokomotívy Rača, ktorí si potrebovali zriadiť aj dorastenecké družstvo, a tak som sa tam prihlásil, a potom som volejbal hral ďalších 50 rokov… Zaujímavé boli aj vonkajšie športoviská za školou, vrátane bežeckého oválu, kam som chodil behávať aj v ďalších rokoch, pre zlepšenie kondície.

Spomínam aj na školskú jedáleň, ktorá ma naučila zjesť všetko navarené. Dovtedy nám mama vyvárala najmä nami obľúbené jedlá. V škole som ale postupne patril u kuchárok medzi obľúbených stravníkov, pretože vždy som nosil po obede odovzdať prázdne taniere.

Mal som záujem ísť študovať matematiku, ale nakoniec som skončil pri stavebníctve. Žartom hovorím, že už 45 rokov som študentom Stavebnej fakulty STU (40 rokov ako zamestnanec), ale stále som sa ešte všetko nenaučil…

Mal som veľa spolužiakov, s ktorými mám kontakt aj dnes. Viacerí sú známi v okruhu svojich kolegov a priateľov, ale všeobecne z našich spolužiakov určite bola najznámejšia princezná Arabela, Jana Nagyová.

Škole želám úspešný štart, najmä dobrý kolektív učiteľov, aby aj naši vnuci, ktorí nastúpia do tejto školy, mali k nej dobrý vzťah.

Naša trieda končiaca školu v roku 1974.

Miloslav Štujber
Novohorská 38
miloslav.stujber@stuba.sk

Redakcia
Redakcia
Redakcia Bratislavského Večerníka predstavuje starosti a radosti v bratislavských mestských častiach. www.bratislavskyvecernik.sk

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne